Na svete je málo ľudí, ktorí sa dokážu usmievať aj cez slzy. Nehovoria o tom, keď im je ťažko, práve naopak. Rozosmievajú nás ostatných a snažia sa nás presvedčiť, že bude dobre. Mal som to šťastie - jedného takého človeka poznať v Žiari nad Hronom.

Dnes som sa dozvedel smutnú správu. V telefonáte od mojej kolegyne zaznela veta: Dušan Záhorec zomrel. V momente mi prebleskli hlavou desiatky akcií, koncertov, vtipov, stretnutí, úsmevov, ktoré som s Dušanom, pardón s p. Záhorcom prežil. Nikdy sme si totiž nepotykali. Nikdy nebol dôvod, pretože sme si rozumeli aj tak a vždy to bolo úctivé, osobné a priateľské. Ale dnes ľutujem, že sa tak už nikdy nestane.

Pri každom jednom uvádzaní Mužskej speváckej skupiny Sekera som nikdy nezabudol pripomenúť divákom aký význam má ich práca, zbieranie piesní zo širokého regiónu, propagácia Pohronia a jeho tradícií. Čo všetko znamená Sekera pre Žiar. Ja si neviem predstaviť fašiangovú veselicu, pochovávanie basy, či stavanie mája, alebo jarmok bez Dušana, pardón bez p. Záhorca. Dnes by som mu podal ruku a hoci to nikdy nerobím, povedal by som mu: Potykajme si.

Bol jedným z prvých umelcov, ktorého som pri svojom nástupe do MsKC stretol. Rozprával mi o tom aké veselice kedysi boli v Žiari. Aké zábavy a koľko ľudí sa zabávalo. Len nedávno mi povedal a poďakoval, za to že som sa vrátil a že sa história opakuje.

Od včera ostane jedna sekera a štramácky klobúčik, či vestička navždy zavretá v skrini. Dušan Záhorec bol nenahraditeľnou súčasťou kultúrneho i bežného života v meste Žiar nad Hronom.

Ako píšem tieto riadky, za mnou hrá CD Sekerákov, ktoré sme spolu krstili len minulý rok a je mi smutno. Smutno, že ho už nikdy nestretnem, že mi nepodá mi ruku, nezaspieva, nepovie vtip pri náhodnom stretnutí na ulici či chodbe, že si s ním nepotykám pri poháriku dobrého vína, či páleného.

Tak aspoň teraz a takto ... ZBOHOM DUŠAN! Česť tvojej pamiatke.

Janko Kulich, producent MsKC Žiar nad Hronom a jeden z mnohých tvojich obdivovateľov.