Je  už  veľmi  málo tých,  ktorí  boli  priamo  súčasťou  2. svetovej vojny.  Stredná generácia  sa  pamätá  hlavne  na  pompézne  oslavy  spred  89.-ho roku a tým  najmladším to už  nehovorí  prakticky  nič.  Potom  sa odrazu  dozvieme,  že  svetlo  sveta  uzrela kniha,  ktorá  si svojho čitateľa  bude  hľadať  nielen  tým,  že  približuje, sprítomňuje,  oživuje  vojnu,  ale  robí  to  z pohľadu  malého,  vystrašeného 7 ročného dievčatka.

To  dievčatka  vzhľadom k svojmu  veku  mnohému  vtedy  nerozumelo,  nechápalo.  Nedeľné  ráno  22. júna 1941 mu  vzalo  detstvo.   Nemci  prekročili  sovietsku  hranicu a tak rodina plukovníka IVANA  VASLILIEVIČA  TUTARINOVA (ktorý  mimochodom  Veľkú  vlasteneckú  vojnu skončil  v hodnosti  generálmajora - preto aj  názov  knihy  Generálove  deti), opúšťa  vojenské  mestečko  Pružany  pri  Brestskej  pevnosti.

        Malá  Nelli  so  svojou  mamou  a o 3  roky  mladším  bratom  Voloďom  putuje  cestami  vojny  do  mesta  Minsk,  odtiaľ  do  Slonimu,  prežíva  väzenie  vo  vlaku,  keď  ich  cez  celú  Európu  deportujú  do  Nemecka,  prežíva  väzenie  v troch  koncentračných táboroch,  bolestivo  prežíva  maminkinu  smrť  a dočká  sa  aj  rána,  keď  už  nikto  nekričí  „Los!“,  nikde  nevidí  dozorcov  ani  esesákov, pretože  miesto  nich  prišiel  koniec  vojny. 

       Dnes  to už  nie  je  dievčatko,  je  to  sympatická,  optimistická  dáma - pani Nelli Veselá, žijúca od roku 1957 práve v našom meste - v Žiari nad Hronom. V predslove  knihy  o nej profesorka Larisa  Anatolievna  Sugay uvádza:
„Viac  ako 50  rokov  žije  a pracuje  na  Slovensku.  Stovky  a  stovky  študentov  prijímali od  nej  za  toto  obdobie  záujem  a lásku  o RJ,  ruskú  kultúru.  Veľakrát  sa  študenti  zo Žiaru nad Hronom  stávali  víťazmi  medz.  olympiád  z RJ, ktoré sa konali v Moskve, jej rodnom meste. Jej  neľahká  učiteľská  práca  bola  na  Slovensku vysoko  ocenená. Medzi  nimi  sú  ocenenia: Vzorný pracovník v školstve, Zaslúžilý učiteľ Slovenska /1988/, Top profesor roka v mimoškolskej činnosti /2002/, Európsky  učiteľ  jazykov /2006/  a za  dlhoročnú  prácu v Slovenskom zväze protifašistických  bojovníkov jej Ústredná rada SZPB v roku 2010 udelila Medailu M. R. Štefánika III. stupňa. V škole  pracovala  do  poslednej  chvíle,  propagovala  ruskú  kultúru a pripravovala  študentov  na  recitačné  súťaže,  organizovala  semináre  s rusistami, učila  študentov  ruské piesne.“

Ako vlastne prišlo k vydaniu knihy? Želaním Nelli Veselej bolo, aby sa z rodinnej  pamäti nestratili spomienky na to, čo prežili jej blízki – mama, brat, otec, tisíce iných ľudí. Svoje zápisky skromne charakterizovala ako črepinky pamäti.  Pôvodne vôbec neuvažovala o tom, že sa z týchto zápiskov raz zrodí knižná publikácia. Približne pred 3 rokmi sa však o  nich dozvedela predsedníčka OZ Rossija - Oľga Dašková, ktorá prišla s nápadom knihu vydať. Chvályhodný skutok. 24. apríla 2012 bola kniha slávnostne uvedená do života v Múzeu SNP v Banskej Bystrici, pričom záštitu nad ňou prevzala manželka prezidenta SR - pani Silvia Gašparovičová.

A 20. júna 2012 v Divadelnej sále MsKC v Žiari nad Hronom boli memoárové zápisky Nelli Veselej slávnostne predstavené aj žiarskej verejnosti. V pripravenom programe účinkoval spevácky súbor Seniori-Optimisti,  ZUŠ Z.S. Parákovej a Mária Szolnokyová, ktorá knihu predstavila z pohľadu čitateľa.  Jedným z najkrajších momentov prezentácie bola chvíľa, keď primátor mesta Ivan Černaj autorke spolu s kyticou venoval anjela z drôtu. Výstižný symbol, pretože Nelli Veselá v knihe často strážnych anjelov, ktorí jej zachránili život, spomína. Nuž a drôtom bol predsa koncentračný tábor obkolesený.

Na záver stretnutia zazneli slová, adresované  všetkým prítomným:  ...Aby  každý z nás mal svojich  strážnych  anjelov,  pretože ich potrebujeme bez  rozdielu veku a bez rozdielu  doby,  aby  sme  sa  nehanbili  za  naše  myšlienky,  slová  a skutky,   aby  sme  nestratili  citlivosť  k dobru...