4. NARODENINY MsKC

16.03.2008 : 16.03.2008
koncert : Žiar nad Hronom

„Čím som starší, tým som spokojnejší. O dvadsať rokov možno so samou spokojnosťou nebudem môcť vydržať.“To je jeden z mnohých výrokov nášho obľúbeného režiséra, glosátora, zabávača, moderátora a v neposlednom rade herca Milana Lasicu. V nedeľu 16. marca prijal pozvanie do Žiaru nad Hronom, kde sa spolu s 4TETom Jiřího Korna zúčastnil narodeninového koncertu Mestského kultúrneho centra pod názvom Dobrá hudba sa nosí. Skutočnú hudobnú lahôdku si nenechalo ujsť mnoho Žiarčanov, no do Domu kultúry na námestí v Žiari prišli i návštevníci z okolitých obcí a miest. Milan Lasica vystúpil v nedeľu spolu s orchestrom Bratislava Hot Serenaders a predstavil sa divákom predovšetkým ako spevák. Rodák zo Zvolena však vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia vystupoval spolu s Júliusom Satinským, kedy predvádzali svoje autorské dialógy. Pracoval aj ako dramaturg Československej televízie, bol členom Divadla na korze, divadla Večerní Brno, spevohry Novej scény a tiež členom činohry Novej scény v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ divadla Štúdio L+S. Milan Lasica začínal písaním autorských dialógov a scénok pre seba a svojho partnera Jula Satinského. Jeho samostatnú autorskú tvorbu predstavujú najmä piesňové texty, naspieval tiež dva albumy starých evergreenov práve s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders. Práve v týchto dňoch sa dokončuje album s piesňami Lasicovho dobrého priateľa, už zosnulého Jara Filipa. Na albume sa okrem mnohých hudobníkov podieľal aj Lasica, a to ako autor textov väčšiny použitých skladieb. S manželkou Magdou Vášáryovou má dve dcéry. Je nositeľom medaily Za zásluhy. V tomto roku získal aj prestížne ocenenie Cena Dominika Tatarku za knihu Bodka. Milan Lasica nám v nedeľu ako jediným poskytol zaujímavý rozhovor. Pochádzate zo Zvolena. Zvyknete sa ešte na stredné Slovensko vracať? Viaže vás k tomuto kraju niečo?Bohužiaľ, vo Zvolene už nikoho nemám. Pravidelne však chodím do Banskej Štiavnice, pretože odtiaľ pochádza moja žena. Dokonca máme na Počúvadle chatu. Keď na ňu chodievame, zvykneme sa zastaviť aj v Žiari. Často a pravidelne tiež navštevujem Tále, kam chodievam hrávať golf. Žiarčanom ste sa predstavili ako spevák. My vás však poznáme aj ako herca, režiséra, zabávača a moderátora. Čím sa najviac cítite byť vy sám?Ja sa cítim byť najmä divadelníkom. Venoval som sa tomu celý život, takže, či už hrám divadlo, režírujem, alebo píšem, všetko sa krúti okolo divadla. Je o vás známe, že stále veľa pracujete. Napriek tomu pôsobíte vyrovnane. Kde naberáte silu a energiu?Ja vlastne neviem, možno ju ani nikde nenaberám. Mne sa nezdá, že by som bol plný energie. Ale môžem povedať, že takou relaxáciou ako je napríklad šport a posedenie s priateľmi.V roli zabávača i moderátora pôsobíte vždy ako džentlmen. Hrali ste niekedy aj zloducha?Ale áno, hrával som aj zloducha. Napríklad v Schillerovej hre Parazit som bol záporná postava. Ale, samozrejme, bolo ich viacej. U našich českých susedov režírujete i hráte. Aké je české publikum? Ako vás vníma a ako ho vnímate vy?V Čechách hrám už celé desaťročia. Minulý rok bol výnimočný prípad, kedy som prvýkrát hral v inscenácii (spolu s českou herečkou Danielou Kolářovou, pozn. redakcie), ktorú produkovala česká produkcia. Túto inscenáciu však hráme aj u nás, v bratislavskom divadle. České publikum je také isté ako slovenské. Raz je výnimočne dobré, inokedy je priemerné. Vždy sa to strieda, každý večer je iné obecenstvo. Ale môžem povedať, že pražské obecenstvo je veľmi dobré a najmä je to publikum, ktoré chodí do divadla pravidelne. My sme hrali s Danielou Kolářovou vlani v auguste a mali sme plné obecenstvo. Podľa čoho si ako režisér vyberáte hercov do svojich hier? Akých uprednostňujete – známych alebo menej opozerané tváre?Vyberám predovšetkým podľa toho, koho poznám a s kým si rozumiem. Stane sa, samozrejme, že sa u mňa objaví aj herec, s ktorým som sa stretol prvýkrát. Ten však musí mať nejaké odporúčania, alebo som ho musel niekde vidieť hrať a páčil sa mi. Vyberám si však hercov, ktorí rozumejú mne, ktorým netreba veľa vysvetľovať a ktorý vedia, čo by som od nich chcel. Môžete menovať niekoho, s kým sa vám najlepšie spolupracovalo a na koho najradšej spomínate?Najviac, samozrejme, spomínam na Jula Satinského a tiež na Jara Filipa. Dá sa povedať, že s nimi to pre mňa boli najkrajšie prežité časy.Na čom v súčasnosti pracujete?Práve sa pripravuje album s piesňami Jara Filipa, na ktorom som sa textársky podieľal aj ja. Niečo som už nahral, nie však ešte všetko. Teraz sme mali aj premiéru v divadle, a to hry Mínus dvaja. Je to koprodukčné predstavenie s divadlom Boleslava Polívku v Brne, ktorý tu hrá spolu so mnou. V piatok 14. marca bola bratislavská premiéra a o mesiac bude mať hra premiéru v Brne. Nebudú mať diváci možnosť vidieť vás aj v nejakom filme, prípadne v seriáli? Tie teraz zažívajú na našich obrazovkách veľký come-back.Mal som niekoľko ponúk, ale mne sa už vo filmoch hrať nechce. Pre mňa je to už dosť namáhavé. Ako špeciálny hosť som si však zahral v slovenskom seriáli Panelák, kde som hral sám seba. ()Mali ste v mladosti, keď ste ako herec začínali, nejaký vzor?Určite. Mojim vzorom boli väčšinou komici, ako František Dibarbora, Jan Werich či Miroslav Horníček. Keď som mal osemnásť rokov a chodil som sa na Jana Wericha pozerať do divadla, podarilo sa mi s ním aj stretnúť. A s tým som vtedy ani nerátal, že by sa mi to mohlo podariť.Keby ste sa za svoj život a úspechy mali niekomu poďakovať, komu by patrila najväčšia vďaka?Pravdaže by to bolo mojej matke. Dožila sa vysokého veku, mala 92 rokov a zomrela iba pred pár mesiacmi.(li)